NARUTO - NAJKRAJSIE SPOMIENKY 3
Kapitola 3:
„Naruto! Vstávaj! Rýchlo poď do nášho domu!“ Takto skoro ráno zobudil Naruta Neji.
„Čo sa deje? Hinata... Je niečo s Hinatou? Je v poriadku?“
„Práve to.“ Nejiho hlas sa znížil. „Rýchlo poď, zvyšok ti vysvetlím cestou.“ Naruto sa teda rýchlo obliekol. Vyrazili najrýchlejšie ako mohli.
„Čo sa ti stalo s okom?“
„Dlhý a v túto chvíľu nepodstatný príbeh. Čo je s Hinatou?“
„Už to prišlo. Jej vnútorné orgány sú na pokraji kolapsu. Už to zrejme veľmi dlho nevydrží.“
Naruto už nemyslel na nič iné. „Hinata, neumieraj! Prečo práve dnes? Hinata..“
„Už len pár metrov. Naruto. Prosím ťa ešte o jednu vec. Nesnaž sa s ňou hádať, lebo to urýchli jej smrť.“ Naruto a Neji už dobehli tých posledných niekoľko metrov, vstúpili do obrovskej Hyuugovskej vily a Neji doviedol Naruta až do Hinatinej izby. Tam už stáli Shino, Kiba a Hiashi.
„Čau Naruto“ pozdravil Kiba. „Čau“ typickým tónom sa pridal v pozdravovaní Shino. „Tak my vás tu teda necháme samých.“ Všetci odišli z miestnosti a Naruto a Hinata ostali sami. „Ahoj Naruto. Tak to prišlo.“ Narutovi sa začali okamžite oči zapĺňať slzami, ale snažil sa pred Hinatou neplakať.
„To nie je fér. Musí byť spôsob... To sa nesmie stať. Ľúbim ťa, tak prečo...“ Naruto už ani nedokázal dopovedať. Navyše Hinata mu skočila do reči.
„To oko. Včera. To .. Mrzí ma to, je to moja chyba.“
„Hinata, nie je to tvoja chyba..“ Naruto chcel pokračovať ale spomenul si na Nejiho slová. „Chcem ti darovať svoje oko.“ Naruto nevedel nájsť reč.
„Hinata, prepáč, to nemôžem prijať. Je to niečo... To nesmieš predsa spraviť, to nemá zmysel, to moje oko...“
„Myslela som si.“ Hinata akosi pokývla hlavou, ale Naruto nechápal prečo. „Poď sem prosím Naruto.“ poprosila Hinata. Naruto zrazu cítil, že jeho viečka oťažievajú a zaspal.
- - -
Keď sa znovu zobudil, bol to akýsi zvláštny pocit. Zrazu mal niečo, čo predtým necítil. Naruto sa poobzeral po izbe, kde ležal. Bola mu akási povedomá. Keď vedľa seba zbadal Hinatu, docvaklo mu úplne všetko. „Hinata, tak ty si to predsa urobila.“
Hinata vyzerala napriek tomu, že jej chýbalo oko veľmi veselo. Trochu sa usmiala.
„Som rada. Prosím, neber to ako náhradu za tvoje oko, ani ako ospravedlnenie. Je to spomienka na mňa, dobre?“
V izbe znovu boli nastúpení všetci. Celý tím 8, blízki priatelia i ostatní príslušníci Hyuugovskej rodiny. Naruto vstal z postele. Hiashi stál viac vzadu a snažil sa skryť slzy, avšak nedarilo sa mu to. Keďže bolo ticho, Naruto znovu prehovoril.
„Hinata, ďakujem. Nikdy na teba nezabudnem. Si pre mňa tá najdôležitejšia osoba na svete. Milujem ťa.“ Naruto sa priblížil k Hinate, nahol sa a pobozkal ju. Hiashi vzadu sa pomedzi slzy usmial od dojatia. Všetkým v miestnosti sa na tvári zjavil drobný úškrnok. Naruto si to všimol a bol by sa stavil o všetko, že sa uškrnul aj Shino, ale za veľkým golierom to nebolo vôbec vidieť. Aj Hinata sa nesmelo usmiala a aby Naruto nevyčnieval z radu, jeho typický úsmev sa na jeho tvári objavil asi posledný raz. Ešte chvíľu sa všetci rozprávali v dobrej nálade, ale zrazu Hinata vypľula krv. Medickí ninjovia okamžite pribehli na pomoc a jediné, čo skonštatovali bolo, že už jej ostáva len pár minút. Hinata sa so všetkými rozlúčila a Naruta si nechala na koniec. Naruto už slzy tentokrát nedokázal zastaviť. „Používaj to oko a buď šťastný. Milujem ťa a tam hore na teba budem čakať a dávať pozor.“ Hinata sa napriek bolestiam usmiala.
„Hinata. Nikdy na teba nezabudnem. Navždy ostaneš moja jediná láska. Pred niekoľkými týždňami som bol idiot, ale ty si ma dokázala zmeniť. Ďakujem.“ Naruto a Hinata sa posledný raz pobozkali. Hinata zas vypľula krv. Bolesti boli silné, napriek tomu, keď sa pozrela na Naruta, uvedomila si, že nesmie to dať najavo. Ľahla si, usmiala sa, zavrela oči a posledný raz vydýchla.
- - -
Počas Hinatinho pohrebu svietilo slnko fúkal príjemný vánok. Akoby si to tak Hinata tam hore vybavila. Hinata sa chcela nechať spáliť. Naruto síce chcel namietať, ale uvedomil si, že je to Hinatina voľba a chcel ju rešpektovať. Tento pohreb bol posledným miestom, kde Naruto vyronil slzu. Keď začali Hinatu spaľovať, aktivoval si Naruto Byakugan od Hinaty. Chcel sa na ňu pozerať do samého konca. Nevedel, či mu to pomôže, ale v tejto chvíli mu to bolo jedno. Bral to tak, že s ňou ostáva do samého konca. Postupne sa všetci rozchádzali, ale Naruto ostal. Hiashi prišiel za ním.
„Naruto. Nemal by si sa pozerať.“
„Prečo?“ „Hinata by na tebe nerada videla tento výraz tváre.“
„Ale ona ho aj tak nevidí.“
„Myslíš? Ona sa na teba pozerá stále, tak ako to robila odvtedy, ako ťa spoznala.“ „Prepáčte, ja som prestal na takéto veci veriť. Smrťou sa skončí všetko. Asi nemá zmysel snažiť sa ani nasilu. Aj tak zomrieme a predžujeme si tým iba ten pocit, že raz to aj tak skončí.“
„Takto si nikdy nerozprával Naruto. Chceš povedať, že teraz všetko zahodíš kvôli tomuto?“ „Nič nezahadzujem. Len vravím, že možno som sa doteraz snažil až priveľmi a pritom zbytočne.“
„Keby sa nikto nesnažil, neboli by sme tak ďaleko. Keby sa doktori, ktorí ošetrovali Hinatu nesnažili, pravdepodobne nikdy by si sa o nej nedozvedel, že ťa obdivuje a nikdy by si sa do nej nezaľúbil. A dostal si to oko. Vďaka nemu sa teraz staneš veľmi silný a to ako Hokage budeš potrebovať. Dôjdi zajtra za nami, ja a Neji ťa čosi o Byakugane naučíme.“ „Ďakujem.“ Hiashi sa otočil a odišiel. Naruto ešte stále zostal. Zrazu sa zamračilo, začalo sa blýskať. „Kakashi-sensei. Čo potrebuješ?“ Hneď sa vyjasnilo. „Toto nebolo veľmi vtipné Kakashi-sensei.“ „Prepáč Naruto. Ale vedel si, že tak sa práve tváriš?“ „Áno, ale to teraz nie je dôležité.“ „Naopak. Keby Hinata stála vedľa teba, asi by ťa kopla. Dala ti to oko, tak sa nauč využívať dary od priateľov. Možno to tak nevnímaš, ale tým, že ti dala to oko ťa teraz chráni. Lebo vďaka tomu oku z teba spravila silnejšieho človeka.“ Naruto sa teraz prestal tváriť, akoby ho zožierali zaživa.
„Máš pravdu, vďaka. Myslím, že si mi pomohol.“ Naruto pomalým krokom odišiel domov.
- - -
Autor : vyli