NARUTO - NAJKRAJSIE SPOMIENKY 2
Kapitola 2:
Naruto sa prechádzal dedinou a smeroval k svojej obľúbenej zastávke, kde vykrmoval svoje nenásytné brucho. Ako sa blížil k cieľu svojej cesty, zbadal Hinatu, Shina a Kibu. Takisto vykračovali k Ramenshopu. Už išiel hlasito všetkých pozdraviť, keď ho akési zuby začali ťahať za nohu a čiasi ruka ho zastavila pri vyslovovaní (alebo skôr vykrikovaním) Hinatinho mena. Obe tieto prečudesné veci stiahli Naruta za roh. Keď sa Naruto pozrel, čo ho to takto vyrušilo bol vcelku zmätený a dezorientovaný. „Čo? Kiba? Akamaru? A-a-ale... vy-vy.. vy ste predsa boli tam!“ a prstom naznačoval smer, kde videl Shina, Hinatu a Kibu. „To je divné. Ty nie si Kiba!“ tentoraz sa Naruto snažil akýmsi neznámym spôsobom premeniť Kibu na jeho „skutočnú“ podobu. „Naruto ukľudni sa!! Ja som skutočný Kiba, to, čo si videl boli Shinove klony z chrobákov. Naruto! Dôvod, prečo som ťa sem zatiahol je ten, že ti niečo musím povedať. Čosi veľmi dôležité. Ide o Hinatu.“
„Aj Hinata je iba chrobákový klon? Toto je spiknutie dediny proti mne? Všetci v dedine sú klony z chrobákov? Čo je to za žart?“
„Naruto!! Si úplne mimo! Máš ty v hlave aj nejaký mozog?!“
Akamaru zaštekal.
„KIBAAA! Ako sa opovažuješ!?“
„Dosť bolo rečí Naruto, musím ti to naozaj povedať, tak buď nachvíľu ticho a počúvaj.“
Naruto odrazu (konečne) zmĺkol.
„Vieš, Hinata teraz poslednú dobu trénovala. Trénovala naozaj tvrdo. Až pritvrdo. Vieš prečo tak tvrdo trénovala?“
„Hmmm... nechaj ma premyslat... lebo sa chce vyrovnať vám chalanom.“
„Myslel som si. Nemáš o tom ani najmenšiu predstavu. Naruto. Ona trénovala, lebo chcela byť silnejšia a dúfala, že keď bude silnejšia, tak si ju všimneš.“
„Ale ja si ju všímam, však som ju išiel pozdraviť, keby ma niekto“ zagánil na Kibu i Akamarua, „nezatiahol do uličky a nesnažil sa ma napáliť v akomsi podivnom spiknutí!“
„ Naruto, už proste zavri HUBU! Na nič som sa ťa nepýtal. TY-SI-HINATU-NEVŠÍMAŠ. Ak si si to nevšimol, tak ti to oznamujem teraz! Hinata ťa miluje! Jediný dôvod, prečo trénovala, bol ten, aby si toto konečne pochopil. Ale kvôli tvojej totálnej nechápavosti teraz Hinata zomrie!“ Kiba sa nachvíľu zasekol. „Toto som ti nemal hovoriť. Som magor.“
„ Prečo Hinata zomrie? Čo sa stalo?“
„Vieš,“ načne Kiba značne menej ochotným tónom. „Hinata požiadala o pomoc pri tréningu svojho otca, no ten sa proti nej nedržal na uzde. A to sa jej stalo osudným. Chvíľu nedávala pozor... Len na malú chvíľu. Jej otca to strašne mrzí. Je z toho veľmi neštastný, skoro z domu nevychádza a stále plače.“
„Čo sa stalo?“ Narutov hlas zvážnel a v očiach mal smútok.
„Nechtiac ju zasiahol a výrazne poškodil vnútorné orgány. Hinata do niekoľkých týždňov umrie.“
Naruto sa otočil a rozbehol sa preč. Kiba ho však ešte stihol zadržať.
„Kam sa tak ženieš?“
„Idem za Hinatou. Podľa smeru, ktorým ste šli usudzujem, že ešte nejedla. Snáď nebude Shino proti, ak Hinatu osobne pozvem.“
„Naruto, čo si myslíš, čo sa asi stane?“
„Neviem.“ Naruto urobil krátku pauzu. „Len chcem byť s ňou.“
Tentokrát už Naruto naozaj odišiel a pozval Hinatu na obed. Behom tých niekoľkých týždňov Naruto trávil s Hinatou toľko času, koľko len mohol. Stále spolu niekam chodili, za krátku chvíľu ruka v ruke, objímali sa a neskôr sa začali aj bozkávať a obaja si uvedomili, že sa veľmi ľúbia. Hoci sa Hinatina smrť blížila, akosi im nič nechýbalo, takto boli spolu šťastní a neverili, že by im niečo toto šťastie mohlo pokaziť.
- - -
Raz tak sedeli Naruto a Hinata v noci v parku a Naruto začal rozprávať o svojej poslednej misii, z ktorej Hinate priniesol prekrásnu kvetinu, ktorá bola vzácnosťou krajiny Slnka, v ktorej Naruto plnil misiu. Kvet bol nádherne zlatistý, žiaril ešte aj v noci, kvetné lupene boli spolu pospájané tak, že celý kvet pripomínal slnko.
„Ten kvet tak krásnie žiari, je nádherný. Ďakujem Naruto.“
„Ale prosím ťa. Keď sa na teba pozriem, ako držíš ten kvet, je mi jasné, že nikdy nič nebude žiariť tak ako ty.“ Naruto sa usmial svojim typickým úsmevom, Hinata sa nesmelo začervenala a kvet sa rozžiaril ešte viac. Bola to čarovná chvíľa, ktorá si priam koledovala o to, aby bola niečím pokazená. Chvíľu bolo ticho. Toto ticho však rýchlo prerušil Hinatin škvŕkajúci žalúdok.
Naruto sa figliarsky usmial: „Vedel som, že budeš hladná. Preto som sem doniesol naše obľúbené jedlo.“ Naruto znovu nahodil svoj typický úsmev. Naruto aj Hinata sa s chuťou pustili do ramenu. Keď dojedli, Naruto sa zas začal predvádzať a rozprával o svojom heroickom výkone na poslednej misii.
„Ten hnusný ninja bol naozaj nebezpečný. Ale potom som vytiahol svoj kunai (Naruto vytiahol z prázdnej misky od jedla paličku) a hodil som ho asi takto.“ Naruto sa tentokrát rozbehol a hodil paličku ako kunai. Nevšimol si však kameň pod jeho nohou a pri hádzaní sa potkol o kameň. Pri páde palička skončila v Narutovom oku.
„Naruto?“ Bojazlivý tón v Hinatinej reči bol badateľný. „N-naruto, si v poriadku?“
„Jasné Hinata.“ Zase sa Naruto usmial svojím typickým úsmevom, no tentoraz vyzeral Naruto akosi inak. Hinatine oči blúdili po Narutovej tvári a potom zistila, čo sa stalo.
„N-na-naruto. Tvoje oko... J-ja... Čo .. Ako... ja.. M... Musíme ísť do nemocnice.“
„Ale no ták, Hinata. Som v poriadku, to nič nie je“ Naruto sa stále usmieval, Hinata však Naruta nemienila počúvať, schmatla ho za ruku a odviedla do nemocnice. Naruta rýchlo ošetrili, no oko sa mu už nevrátilo. Hinata, ktorá celý čas bola pri Narutovi zrazu akosi zmenila výraz tváre.
„Je to moja chyba. Keby, keby sa Naruto nesnažil toľko, aby ma zabavil, keby sa mi nevenoval... Som strašná. Ako som to od Naruta vôbec mohla žiadať, aby bol so mnou? Myslím len na seba...“ neustále rezonoval v Hinatinej hlave jej vnútorný hlas.
„Hinata. Zrazu si nejaká smutná. Čo sa deje?“ Naruto sa zatváril prekvapene.
„N-nič. Nič. Čo by sa dialo?“ Neznelo to príliš presvedčivo.
„Hinata. Ja som nešika, to sa stáva.“ Z nejakého neznámeho dôvodu Naruto sa neprestával usmievať.
„Nie! To nie je tvoja chyba! Ja som vinná. Myslela som len na seba!“ Hinata vysypala zrazu nečakane všetko, čo sa práve odohrávalo v jej hlave. „Keby si sa nesnažil byť ku mne taký milý...“
„...tak by sa mi to zrejme stalo, keby som sa hral s Konohamaruom. Som ten typ. Nie je to tvoja vina. Som rád, že môžem byť s tebou. Dokonca som rád, že sa mi to stalo pri tebe a nie pri Konohamaruovi.“ Z Narutovej tváre akosi nedokázal zmiznúť úsmev.
„Prečo sa tak usmieva?“ Pomyslela si Hinata. Zakaždým, keď sa pozeral Naruto na Hinatinu smutnú tvár, spomenul si na Kibove slová: „Hinata do niekoľkých týždňov umrie.“ Nemohol Hinatu nechať s takouto tvárou. Chcel ju rozveseliť. Preto sa neustále usmieval. No nezdalo sa, že táto taktika bola úspešná. Hinata si uvedomila, že by mohla znepokojiť Naruta a preto sa snažila o úsmev, ale skôr to vyzeralo, akoby mala kŕč, nie, že sa smeje. V každom prípade sa rozhodli, že na dnes stačilo, preto Naruto odprevadil Hinatu domov, pobozkal a keď sa doplazil do svojho príbytku, ľahol si do postele a snažil sa zaspať, no to sa mu práve nedarilo. Musel stále spomínať na Hinatinu smutnú tvár, neustále počul Kibov hlas, akoby bol Kiba vedľa neho a vravel mu tie strašné slová: „Hinata do niekoľkých týždňov umrie... Hinata... umrie.. Hinata.. do niekoľkých týždňov.. Hinata... umrie.. do niekoľkých týždňov.“ Naruto ani netušil koľkokrát sa mu tie slová v hlave zopakovali predtým než naozaj zaspal.
- - -
Autor : vyli